Niekto sa ma raz spýtal, “Ako môže byť muž ako kráľ Dávid, ktorý spáchal hrozné hriechy, stále nazývaný mužom podľa Božieho srdca?” Dobrá otázka. Čo je na Dávidovi také zvláštne, že to potešilo Pána? Pomyslela som si na jeho neochvejnú vieru v Božiu dobrotu, moc a charakter, čo môže byť časťou odpovede. Avšak, uvedomila som si, že odhalenie prichádza od samotného Dávida, keď na pokraji smrti prosí v žalme 30:9: “Aký úžitok je v mojej krvi, ak zostúpim do jamy? Bude ťa prach chváliť? Bude oznamovať tvoju vernosť?”
Táto modlitba odhaľuje Dávidov hlavný cieľ v živote: slávu Božiu, vyhlasovať Boží pravý charakter, moc, spásu a veľkosť ostatným národom. Jeho túžba po tom, aby bol Boh videný vo svojej plnej sile a charaktere, bola hnacou silou v jeho živote, čo sa prejavilo v jeho najtemnejších chvíľach.
Verím, že toto je hlavný dôvod, prečo bol vybraný ako muž podľa Božieho srdca.
Tento zápal pre Božie meno je ďalej ilustrovaný v príbehu o Goliášovi. Keď Dávid čelil obrovi, nešlo len o boj o prežitie Izraela. Bola to obrana Božej cti. Dávidova rozhorčenosť nad Goliášovým vzdorom živému Bohu ho poháňala do boja, ktorého sa báli skúsení vojaci. Jeho motivácia bola jasná: “aby všetka zem vedela, že je Boh v Izraeli” (1. Samuelova 17:46). Dávidove činy boli poháňané vášňou pre Božiu reputáciu a slávu, nad jeho vlastné uznanie.
Dávidov charakter, plný chýb, zdôrazňuje dôležitú duchovnú pravdu: náš zápal pre Božiu slávu môže prekonať naše osobné zápasy s hriechom. Dávid spáchal vážne hriechy, vrátane cudzoložstva a vraždy, napriek tomu jeho úprimná ľútosť a neúnavná túžba po vyvýšení Božieho mena ho odlíšili. Jeho žalmy sú plné prosieb o milosrdenstvo a vyhlásení Božej spravodlivosti, ukazujúc srdce, ktoré, napriek svojim zlyhaniam, hľadalo zladenie s Božou vôľou a cieľom.
Nakoniec, čo poteší Boha, nie je dokonalosť, ale srdce, ktoré túži po Jeho sláve. Dávidov život nás učí, že hoci je naša hriešnosť významnou súčasťou našej ľudskej podstaty, naša oddanosť oslavovať Boha môže triumfovať nad našimi chybami. Jeho príbeh nás povzbudzuje hľadať Božie srdce horlivo, túžiť po Jeho sláve nad všetko, a veriť, že Boh si cení kajúcne a zápalné srdce.
Dávidov odkaz je silnou pripomienkou, že naše osobné zápasy a nedokonalosti nás nevylučujú z toho, aby sme boli ľuďmi podľa Božieho srdca. Je to naša úprimná túžba po vyvýšení Jeho mena a naša pravá ľútosť, čo nás približuje k Nemu. V snahe o Božiu slávu nachádzame pravú mieru srdca zladeného s Božským.
